TogTok

Prehľad krajiny
Národná mena
Výmenný kurz
Dôležité sviatky
Situácia v zahraničnom obchode
Potenciál rozvoja trhu
Hot predaj produktov na trhu
Vlastnosti zákazníka a tabu
Systém colnej správy
Pravidlá dovoznej dane
Exportná daňová politika
Certifikáty potrebné na export
Odporúčaná logistika
Kanály pre rozvoj kupujúcich

Juhoslávia bola krajina v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala v rokoch 1918 až 2003. Pôvodne vznikla po 1. svetovej vojne ako Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov a neskôr sa v roku 1929 premenovala na Juhosláviu. Krajinu tvorilo niekoľko etnických skupín vrátane Srbov, Chorváti, Slovinci, Bosniaci, Čiernohorci a Macedónci. Počas svojej histórie prešla Juhoslávia rôznymi politickými zmenami. Pôvodne monarchia za kráľa Alexandra I. až do jeho zavraždenia v roku 1934 sa po druhej svetovej vojne za prezidenta Josipa Broza Tita stala socialistickou federáciou. Titova vízia smerovala k vytvoreniu multietnického štátu, kde by mohli spolunažívať rôzne národnosti. Počas Titovej vlády až do jeho smrti v roku 1980 sa Juhoslávii podarilo udržať stabilitu a ekonomický rozvoj a zároveň presadzovať nezávislú zahraničnú politiku známu ako „Hnutie nezúčastnených krajín“. Po jeho smrti však nastala éra politických sporov poznamenaná stúpajúcim nacionalizmom a ekonomickým úpadkom. Začiatkom 90. rokov sa rozpad Juhoslávie začal vyhlásením nezávislosti od Slovinska a Chorvátska, po ktorých nasledovala Bosna a Hercegovina. To viedlo k ničivým konfliktom charakterizovaným etnickým napätím a vojnovými zločinmi počas juhoslovanských vojen v rokoch 1991 až 2001. Do marca 2003 všetky zostávajúce republiky formálne rozpustili svoju politickú úniu. Posledným aktom bolo, že Srbsko zmenilo svoj názov na Srbsko a Čiernu Horu a potom sa definitívne zmenilo na dva samostatné národy: Srbsko (nezávislá) a Čierna Hora (nezávislá), ako ich poznáme dnes. Dedičstvo Juhoslávie je zložité kvôli jej rôznorodému obyvateľstvu s historickým súperením, ktoré prispelo k vojnám počas rokov rozpadu. Akokoľvek zmätené mohli byť jej posledné roky, aj keď stojí za to uznať úspechy dosiahnuté za Titovej vlády, keď Juhoslávia stála ako jeden zjednotený národ na princípoch neangažovanosti so západným alebo východným blokom počas éry studenej vojny.

Juhoslávia, predtým krajina v juhovýchodnej Európe, prešla v priebehu rokov niekoľkými zmenami ohľadom svojej meny. V počiatočných fázach svojej existencie Juhoslávia prijala juhoslovanský dinár (YUD) ako svoju oficiálnu menu. Kvôli politickej a ekonomickej nestabilite však krajinu v 90. rokoch sužovala hyperinflácia. Po rozpade Juhoslávie v roku 1992 a následných vojnách v rámci bývalých juhoslovanských republík vznikli nové krajiny: Srbsko a Čierna Hora. Vytvorili Juhoslovanskú zväzovú republiku so spoločnou menou – novým juhoslovanským dinárom (YUM). Cieľom tejto meny bolo stabilizovať ich ekonomiky. O niekoľko rokov neskôr, keď sa Čierna Hora snažila o nezávislosť od Srbska, rozhodla sa opustiť usporiadanie spoločnej meny. V roku 2003 Srbsko nahradilo YUM novou menou s názvom srbský dinár (RSD), zatiaľ čo Čierna Hora zaviedla euro ako svoju oficiálnu menu, pretože nemala plnú menovú suverenitu. Stručne povedané, predchádzajúce primárne meny Juhoslávie boli juhoslovanský dinár (YUD) a potom opäť juhoslovanský dinár (YUM). Dnes však po rozpade Srbsko používa srbský dinár (RSD), zatiaľ čo Čierna Hora používa euro (EUR). Tieto zmeny poukazujú na to, ako môžu politické udalosti významne ovplyvniť menovú krajinu krajiny.

Zákonným platidlom Juhoslávie je juhoslovanský dinár. Je však dôležité poznamenať, že juhoslovanský dinár bol zrušený v roku 2003 po jeho rozdelení medzi susedné Chorvátsko a Srbsko. Pokiaľ ide o výmenný kurz hlavnej svetovej meny voči juhoslovanskému dináru, nebolo možné poskytnúť presné údaje o výmennom kurze, keďže mena bola na mnoho rokov zrušená. Ak potrebujete aktuálne informácie o výmenných kurzoch medzi inými hlavnými medzinárodnými menami, pozrite si údaje v reálnom čase poskytované finančnými inštitúciami alebo devízovým trhom.

Juhoslávia bola krajina nachádzajúca sa v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala v rokoch 1918 až 2006. Počas svojej histórie oslavovala niekoľko významných sviatkov, ktoré boli pre jej obyvateľov významné. Jedným z najvýznamnejších štátnych sviatkov v Juhoslávii bol Národný deň, známy aj ako Deň republiky, oslavovaný 29. novembra. Tento sviatok znamenal vznik Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia v roku 1943 a pripomínal úsilie, ktoré počas druhej svetovej vojny vynaložili partizánske skupiny na čele s Josipom Brozom Titom. V tento deň sa Juhoslávčania zúčastňovali na vojenských prehliadkach, kultúrnych podujatiach a rôznych verejných zhromaždeniach, aby si uctili históriu svojej krajiny. Ďalším významným sviatkom v Juhoslávii bol Medzinárodný deň pracujúcich 1. mája. Tento deň zdôraznil dôležitosť pracovných práv a ocenil prínos pracovníkov pre spoločnosť. Pri tejto príležitosti sa po celej krajine konali rozsiahle zhromaždenia a demonštrácie so zameraním na solidaritu a úspechy pracujúcich. Okrem toho mali Vianoce pre Juhoslovanov ako prevažne kresťanský národ obrovský kultúrny význam. Štedrovečerné oslavy zahŕňali pôst počas celého dňa až do večere, keď sa rodiny stretli na hostine známej ako Badnji dan (štedrovečerná večera). Tradície sa v rôznych regiónoch líšili, ale často zahŕňali zapálenie vianočného denníka zvaného Badnjak a účasť na polnočných bohoslužbách. Deň nezávislosti bol ďalšou významnou udalosťou, ktorú Juhoslávčania oslavovali každý rok 7. júla. Pripomínalo vyhlásenie nezávislosti národa od rôznych cudzích mocností po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945. Slovinci tento dátum spájali najmä s ich nezávislosťou po odtrhnutí od Juhoslávie. Aj keď ide o niektoré významné sviatky, ktoré sa oslavujú v bývalej Juhoslávii, je dôležité poznamenať, že špecifické tradície sa medzi rôznymi regiónmi vrátane Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska a Slovinska líšili v dôsledku rôznych kultúrnych vplyvov prítomných v každej oblasti.

Juhoslávia, oficiálne známa ako Socialistická federatívna republika Juhoslávia, bola krajinou nachádzajúcou sa v juhovýchodnej Európe v rokoch 1945 až 1992. Počas svojej existencie mala Juhoslávia dynamickú a rôznorodú obchodnú situáciu. Juhoslávia presadzovala model zmiešanej ekonomiky, ktorý spájal prvky socializmu a samosprávy. To umožnilo štátnym aj súkromným podnikom. Krajina mala rozsiahlu priemyselnú základňu, ktorá zahŕňala sektory ako baníctvo, výroba, výroba energie, poľnohospodárstvo a služby. V období studenej vojny zohrala Juhoslávia významnú úlohu v Hnutí nezúčastnených krajín, ktorého cieľom bolo zachovať neutralitu medzi západným a východným blokom. V dôsledku tejto politiky a jej strategickej geografickej polohy na križovatke Európy medzi východom a západom sa juhoslovanský obchod neobmedzoval na jeden konkrétny ideologický blok. Obchod so západnými krajinami tvoril dôležitú súčasť ekonomiky Juhoslávie. Krajina nadviazala silné obchodné väzby s krajinami ako Nemecko (v tom čase západné Nemecko), Taliansko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko a Švajčiarsko. Tieto výmeny zahŕňali tak dovoz surovín pre priemyselnú výrobu, ako aj vývoz vyrobeného tovaru. Okrem toho ste naznačili silnú spoluprácu s rozvojovými krajinami naprieč Afrikou, Stredným východom a Latinskou Amerikou. Znamenalo to vzájomne výhodné obchodné vzťahy zahŕňajúce produkty, ako sú stroje, zariadenia, textílie a liečivá. Obchodné dohody boli často založené na juhoslovanských odborných znalostiach v oblasti rozvoja infraštruktúry, energetiky. generačné projekty a projekty ťažkého priemyslu.“ Juhoslávia však udržiavala ekonomické vzťahy aj v rámci krajín východného bloku ako Sovietsky zväz, Československo a Maďarsko. Bilaterálne dohody umožnili spoluprácu zameranú na oblasti ako palivové zdroje, vojenská technika, tovar dlhodobej spotreby, textil a poľnohospodárske produkty. To zabezpečilo diverzifikáciu ich obchodných partnerov. Napriek tomu juhoslovanské úrady uznali nevyhnutnosť prijať trhovo orientovanú politiku počas svojich neskorších rokov. Medzinárodné zmluvy vrátane Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) podpísanej v roku 2000 sa zmenšili štátom kontrolované alokačné kanály. Objavila sa zvýšená privatizácia a zahraničné investície, ovplyvňujúce obchodné predpisy. V súhrne možno konštatovať, že obchodná situácia Juhoslávie bola zložitá v dôsledku jej modelu rozvoja, zacielenia vzťahov so západnými a východnými krajinami, ako aj zamerania sa na spoluprácu s rozvojovými krajinami. Obchodné dohody tvorili kľúčovú zložku ich hospodárskej stratégie, čo viedlo k rôznorodému dovozu a exportné vzory.

Potenciál rozvoja trhu zahraničného obchodu v Juhoslávii je celkom sľubný. Svojou strategickou polohou na križovatke strednej a juhovýchodnej Európy ponúka výhodnú polohu pre importné aj exportné aktivity. Juhoslávia sa môže pochváliť diverzifikovanou ekonomikou s celým radom priemyselných odvetví vrátane automobilovej výroby, chemickej výroby, poľnohospodárstva, baníctva a textilu. Táto rozmanitosť poskytuje dostatok príležitostí pre obchodné partnerstvá v rôznych sektoroch. Krajina bola historicky silná vo výrobe oceľových výrobkov, elektrických strojov, nábytku, vysokokvalitných vín a liehovín, ako aj poľnohospodárskeho tovaru, ako je pšenica a kukurica. Okrem toho Juhoslávia uzavrela obchodné dohody so susednými krajinami v rámci balkánskeho regiónu prostredníctvom iniciatív, ako je Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA). Tieto dohody podporujú regionálnu hospodársku integráciu a uľahčujú prístup na trhy v iných zúčastnených krajinách. Juhoslávska vláda tiež preukázala odhodlanie prilákať zahraničné investície implementáciou opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Zaviedla reformy na zefektívnenie administratívnych postupov a zníženie byrokracie a zároveň ponúkla stimuly pre odvetvia, ktoré pomáhajú zvýšiť export. Okrem toho členstvo Juhoslávie v medzinárodných organizáciách, ako je Svetová obchodná organizácia (WTO), otvára dvere pre rozšírenie bilaterálnych obchodných vzťahov na celom svete. Ako člen tejto vplyvnej organizácie, ktorá dohliada na pravidlá svetového obchodu, môže využiť svoju pozíciu na podporu silnejších väzieb s ostatnými krajinami naprieč kontinentmi. Kvalifikovaná pracovná sila krajiny je ďalšou výhodou pri zvažovaní jej potenciálu pre rozvoj zahraničného trhu. Juhoslovania majú povesť usilovných pracovníkov s odbornými znalosťami v rôznych odvetviach. Ich prispôsobivosť novým technológiám ďalej zvyšuje ich konkurencieschopnosť na medzinárodnej scéne. Na záver možno konštatovať, že Juhoslávia predstavuje priaznivé vyhliadky na rozšírenie svojho trhu zahraničného obchodu vďaka svojej strategickej polohe, rozmanitej ekonomike zahŕňajúcej viaceré odvetvia priemyslu vrátane poľnohospodárstva a výroby. Existencia regionálnych obchodných dohôd v rámci CEFTA umožňuje ľahší prístup na susedné trhy, zatiaľ čo členstvo v medzinárodných organizáciách, ako je WTO, rozširuje príležitosti na celom svete. Okrem toho úsilie Juhoslávie o zlepšenie podnikateľského prostredia spolu s kvalifikovanou pracovnou silou pozitívne prispieva k rozvoju pevných obchodných vzťahov.

Výber správnych produktov na export na juhoslovanský trh by si vyžadoval zváženie rôznych faktorov. Tu budeme diskutovať o niektorých kľúčových bodoch, na ktoré sa treba zamerať pri výbere hot-selling produktov pre zahraničný obchod v Juhoslávii. Po prvé, je nevyhnutné vykonať dôkladný prieskum trhu s cieľom identifikovať dopyt a trendy na juhoslovanskom trhu. To zahŕňa analýzu preferencií spotrebiteľov, štúdium ponuky konkurentov a hodnotenie všetkých kultúrnych alebo sociálnych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť nákupné rozhodnutia. Po druhé, je dôležité zvážiť geografickú polohu Juhoslávie a jej potenciálny vplyv na obchod. Ako krajina, ktorá sa nachádza na križovatke Európy, existujú príležitosti preniknúť na európske aj balkánske trhy. Výber tovaru, ktorý je v súlade s regionálnymi požiadavkami, by teda mohol zvýšiť vývoz. Po tretie, uprednostňovanie vysokokvalitných produktov je nevyhnutné, keďže juhoslovanskí spotrebitelia pri rozhodovaní o nákupe čoraz viac oceňujú kvalitu pred cenou. Ponukou tovaru najvyššej kvality alebo jedinečných funkcií, ktoré inde len tak nenájdete, môžu podniky prilákať zákazníkov, ktorí hľadajú produkty s pridanou hodnotou. Okrem toho môže byť podpora udržateľnosti výhodná aj pri výbere produktových radov na export do Juhoslávie. Ekologické postupy a trvalo udržateľné výrobné procesy si získali obľubu medzi spotrebiteľmi na celom svete – vrátane tých v Juhoslávii – ktorí uprednostňujú eticky vyrábaný tovar. Napokon, využitie technologického pokroku môže významne prispieť k úspešnému výberu exportných položiek. Prijatie digitalizácie umožňuje podnikom efektívne zacieliť na online predajné platformy a zároveň využiť trendy elektronického obchodu v rámci rastúcej internetovej používateľskej základne v Juhoslávii. Na záver, výber hot-selling produktov pre zahraničný obchod v Juhoslávii si vyžaduje komplexný prieskum trhu spolu so zvážením regionálnych vzorcov dopytu a dôrazom na kvalitné produkty, ktoré sú v súlade s preferenciami spotrebiteľov. Okrem toho zdôrazňovanie postupov udržateľnosti a využívanie technológií nepochybne zvýši mieru úspešnosti na tomto konkurenčnom trhu.

Juhoslávia bola rôznorodá krajina z hľadiska charakteristík klientov a kultúrnych nuancií. Pozostávala z rôznych etnických skupín ako Srbi, Chorváti, Bosniaci, Slovinci, Čiernohorci a Macedónci. Každá skupina mala jedinečné zvyky, tradície a správanie, ktoré ovplyvnili preferencie ich klientov. Jednou z výrazných vlastností klientov v Juhoslávii bola dôležitosť osobných vzťahov. Budovanie dôvery a vzťahu s klientmi bolo rozhodujúce pre úspešné obchodné interakcie. Investovanie času do spoznávania klientov na osobnej úrovni bolo preto vysoko cenené. Ďalším kľúčovým aspektom juhoslovanskej klientely bolo ocenenie kvalitných produktov a služieb. Uprednostňovali položky, ktoré boli trvanlivé a poskytovali dlhodobú hodnotu, namiesto toho, aby sa zameriavali len na cenu. Zabezpečenie vysokokvalitných ponúk by prilákalo lojálnych zákazníkov, ktorí si cenili dlhovekosť produktov alebo služieb. Existovali však aj určité citlivé otázky alebo tabu, ktoré si zahraničné podniky museli uvedomiť pri jednaní s juhoslovanskou klientelou. Po prvé, je nevyhnutné vyhýbať sa diskusiám súvisiacim s politikou alebo kontroverznými historickými udalosťami, ako bol rozpad Juhoslávie v 90. rokoch. Tieto témy môžu byť mimoriadne citlivé kvôli bolesti spôsobenej vojnou a konfliktom. Okrem toho je pri jednaní s juhoslovanskými klientmi dôležité mať na pamäti náboženské rozdiely. Krajina mala rôznorodé náboženské zloženie, pričom medzi Chorvátmi dominoval rímsky katolicizmus, zatiaľ čo pravoslávne kresťanstvo hralo významnú úlohu medzi Srbmi. Preukázanie rešpektu k rôznym náboženským presvedčeniam by zabezpečilo hladšie obchodné interakcie. Celkovo je pochopenie rôznorodého etnického zloženia a kultúrnych nuancií v rámci Juhoslávie životne dôležité pri kontakte s jej klientelou. Budovanie silných osobných vzťahov pri poskytovaní vysokokvalitných produktov alebo služieb pomôže nadviazať úspešné obchodné rokovania v tomto regióne.

Juhoslávia bola krajina nachádzajúca sa v juhovýchodnej Európe, ktorá pozostávala z rôznych regiónov s rôznymi kultúrami a históriou. Jeho colný a hraničný kontrolný systém bol navrhnutý tak, aby reguloval pohyb ľudí, tovaru a služieb cez jeho hranice. Colný úrad v Juhoslávii bol zodpovedný za presadzovanie predpisov týkajúcich sa dovozu, vývozu, ciel a daní. Jednotlivci, ktorí vstupujú do krajiny alebo ju opúšťajú, museli prejsť cez určené kontrolné stanovištia, kde sa kontrolovali ich pasy alebo cestovné doklady. Colníci by posúdili hodnotu prepravovaného tovaru a vybrali všetky príslušné clá alebo dane. Niektoré položky podliehali obmedzeniam alebo zákazom. Zbrane, strelivo, drogy, výbušniny a materiály, ktoré by mohli poškodiť národnú bezpečnosť, boli prísne regulované. Dovoz/vývoz kultúrnych artefaktov bez príslušných povolení bol tiež nezákonný. Návštevníci by si mali byť vedomí toho, že môžu potrebovať víza v závislosti od ich štátnej príslušnosti a účelu návštevy. Pred cestou sa odporúča overiť si na veľvyslanectve/konzuláte, či sú dodržané vstupné požiadavky. Pri prekračovaní hranice do Juhoslávie po súši alebo po mori zo susedných krajín, ako je Maďarsko alebo Chorvátsko (predtým súčasť Juhoslávie), by cestujúci mali počítať s rutinnými kontrolami colníkov. Je nevyhnutné, aby ste mali k dispozícii všetky požadované dokumenty na požiadanie. Cestujúcim sa odporúča, aby so sebou nenosili nadmerné množstvo hotovosti bez riadneho vyhlásenia, pretože v niektorých prípadoch existujú limity na množstvo, ktoré môže mať so sebou. Elektronické zariadenia, ako sú notebooky, môžu podliehať kontrole, ale pomôcky na osobné použitie, ako sú mobilné telefóny, vo všeobecnosti nevyžadujú výslovné vyhlásenie. Stojí za zmienku, že po rozpade Juhoslávie v rokoch 1991-1992 na niekoľko nezávislých krajín ako Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko; tieto subjekty si vytvorili svoje vlastné individuálne colné režimy, ktoré sa líšia od tých, ktoré existovali podľa bývalých juhoslovanských predpisov. Záverom možno povedať, že návšteva Juhoslávie si vyžadovala dodržiavanie predpísaných pravidiel na jej kontrolných stanovištiach týkajúcich sa pasov/dokladov, menových deklarácií a iných. Jej rozpad však viedol k tomu, že jednotlivé územia sa riadili vlastnými colnými predpismi. Keďže sa nepožadovali aspekty týkajúce sa toho, ako postjuhoslovanské štáty riadia svoje colné záležitosti, ich podrobná analýza sa odovzdá.

Juhoslávia mala zavedený pestrý a zložitý systém dovozných ciel na reguláciu toku tovaru do krajiny. Krajina implementovala tieto politiky s cieľom chrániť domáci priemysel, podporovať sebestačnosť a regulovať zahraničný obchod. Dovozné dane boli uvalené na širokú škálu tovarov vstupujúcich do Juhoslávie. Tieto dane boli založené na niekoľkých faktoroch, ako je typ produktu, jeho hodnota alebo jeho hmotnosť. Sadzby sa líšili v závislosti od konkrétneho dovážaného tovaru. Niektoré základné tovary boli oslobodené od dovozných ciel, aby sa zabezpečila ich dostupnosť a cenová dostupnosť pre obyvateľstvo. Patria sem produkty ako základné potraviny, lieky a určité suroviny potrebné pre miestnu výrobu. Vláda tiež použila colné kvóty na kontrolu dovozu v určitých sektoroch. Tieto kvóty umožňovali dovážať obmedzené množstvá špecifických výrobkov za nižšie alebo žiadne clá, pričom po dosiahnutí týchto limitov uvalili vyššie clá. Juhoslávia uvalila dodatočné dane na luxusné predmety alebo nepodstatný tovar s vysokými nárokmi na dovoz. Bolo to urobené s cieľom odradiť od zbytočného konzumu a znížiť odlev cudzej meny. Okrem dovozných ciel/daní Juhoslávia uplatňovala aj iné opatrenia, ako sú licenčné požiadavky a normy kvality pre dovážané produkty. Cieľom týchto nariadení je chrániť spotrebiteľov zabezpečením toho, aby dovážaný tovar spĺňal určité kritériá bezpečnosti a kvality. Stojí za zmienku, že tieto politiky sa časom vyvíjali podľa ekonomických podmienok a politických cieľov Juhoslávie. Môžu byť tiež predmetom revízií v rámci medzinárodných obchodných dohôd alebo rokovaní s inými krajinami. Celkovo sa politika juhoslovanskej dovoznej dane zamerala na podporu domácej výroby a zároveň na vyváženie medzinárodných obchodných vzťahov prostredníctvom regulovaného zdaňovania dovozu na základe rôznych parametrov, ako je typ produktu, hodnota, hmotnosť, kvóty, luxusný status atď., spolu s dodatočnými opatreniami na ochranu spotrebiteľa.

Juhoslávia bola krajina v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala v rokoch 1918 až 2003. Počas svojej existencie mala Juhoslávia zložitý daňový systém vrátane daňovej politiky pre exportovaný tovar. Politika zdaňovania exportu Juhoslávie mala za cieľ regulovať a stimulovať aktivity zahraničného obchodu krajiny. Zahŕňalo uvalenie určitých daní na vyvážaný tovar na základe rôznych faktorov, ako je jeho povaha, hodnota a miesto určenia. Vyvezený tovar podliehal v Juhoslávii dani z pridanej hodnoty (DPH). Táto daň bola vyberaná v rôznych sadzbách v závislosti od typu vyvážaného produktu. Sadzby DPH sa v jednotlivých odvetviach líšili a určila ich vláda tak, aby účinne vyvážila fiškálne príjmy a hospodársky rast. Okrem DPH boli na určité kategórie vyvážaného tovaru v Juhoslávii uvalené špecifické spotrebné dane. Tieto clá boli zamerané na produkty ako cigarety, alkohol, ropné produkty a luxusné predmety, ktoré boli považované za potenciálne škodlivé alebo vysoko hodnotné. Juhoslávia tiež zaviedla clá na vyvážaný tovar. Tieto clá boli uložené na hraniciach pri vývoze výrobkov mimo juhoslovanského územia. Sadzby sa líšili v závislosti od faktorov, ako je klasifikácia produktov podľa medzinárodných obchodných noriem (napr. harmonizované systémové kódy), obchodné dohody s partnerskými krajinami alebo regiónmi a akékoľvek platné colné preferencie alebo dostupné výnimky. Špecifické detaily politiky zdaňovania vývozu sa mohli v histórii Juhoslávie líšiť v dôsledku zmien v politických režimoch alebo ekonomických stratégiách, ktoré presadzovali rôzne správy. Celkovo sa však tieto politiky snažili generovať príjmy pre vládu a zároveň regulovať aktivity zahraničného obchodu v súlade s národnými prioritami. Upozorňujeme, že tieto informácie odrážajú historický kontext založený na predchádzajúcich desaťročiach, keď Juhoslávia existovala ako zjednotená krajina; preto to dnes nemusí platiť priamo, keďže Juhoslávia už neexistuje, keďže hranice sa po rozpade zmenili.

Juhoslávia bola krajina nachádzajúca sa v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala v rokoch 1918 až 2003. Počas svojej existencie mala Juhoslávia pestrú škálu exportných produktov a priemyselných odvetví. Na zabezpečenie kvality a pravosti týchto vývozov vláda zaviedla systém vývoznej certifikácie. Exportná certifikácia v Juhoslávii zahŕňala rôzne procesy a požiadavky. Po prvé, spoločnosti zaoberajúce sa exportnými aktivitami museli dodržiavať osobitné nariadenia a normy stanovené úradmi. Cieľom týchto nariadení bolo zaručiť, že tovar vyvážaný z Juhoslávie spĺňa medzinárodné normy kvality. Na získanie exportnej certifikácie museli spoločnosti prejsť náročným procesom hodnotenia. To zahŕňalo zabezpečenie súladu s príslušnými obchodnými zákonmi, vykonávanie testovania produktov na účely kontroly kvality a dodržiavanie noriem balenia pre bezpečnú prepravu. Okrem toho museli vývozcovia poskytnúť dokumentáciu týkajúcu sa pôvodu ich výrobkov a súladu s medzinárodnými obchodnými dohodami. Táto dokumentácia často obsahovala dôkaz o vývozných licenciách alebo povoleniach udelených juhoslovanskými úradmi. Vláda tiež uľahčila spoluprácu medzi vývozcami a zahraničnými odberateľmi prostredníctvom obchodných misií a veľtrhov organizovaných na domácom i medzinárodnom poli. Tieto udalosti poskytli firmám príležitosť predviesť svoje produkty a zároveň sa spojiť s potenciálnymi kupcami, ktorí si mohli overiť pravosť vývozu z prvej ruky. Exportná certifikácia zohrala kľúčovú úlohu pri vytváraní dôvery medzi juhoslovanskými exportérmi a zahraničnými trhmi. Získaním tohto certifikátu spoločnosti preukázali svoj záväzok dodávať vysokokvalitný tovar, ktorý spĺňa medzinárodné štandardy. Treba poznamenať, že po politických zmenách po rozpade Juhoslávie na začiatku 90. rokov si jednotlivé nástupnícke štáty ako Srbsko vyvinuli vlastné nezávislé systémy certifikácie exportu.

Juhoslávia, predtým známa ako Juhoslovanská zväzová republika, bola krajina nachádzajúca sa v juhovýchodnej Európe. Žiaľ, v dôsledku rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch už neexistuje ako jednotný národ. Môžem vám však poskytnúť informácie o logistickej infraštruktúre, ktorá v krajine existovala. Juhoslávia mala dobre rozvinutú dopravnú sieť, ktorá umožňovala efektívny pohyb tovaru v jej regiónoch. Medzi hlavné spôsoby dopravy patrili cesty, železnice a vodné cesty. Cestná doprava zohrávala v juhoslávskom logistickom systéme kľúčovú úlohu. Krajina mala rozsiahlu cestnú sieť spájajúcu veľké mestá a obce. To umožnilo pohodlnú prepravu tovaru na krátke a stredné vzdialenosti v rámci krajiny. Železnice boli tiež neoddeliteľnou súčasťou logistického systému Juhoslávie. Spájali rôzne časti národa a zabezpečovali spojenie so susednými krajinami. Železničná infraštruktúra umožnila efektívnu prepravu tovaru na dlhé vzdialenosti cez rôzne regióny. Okrem ciest a železníc ponúkali v Juhoslávii ďalšiu cestu na prepravu tovaru vodné cesty. Dunaj slúžil ako dôležitá obchodná cesta, pretože pretekal niekoľkými juhoslovanskými mestami pred vstupom do iných krajín ako Maďarsko a Rumunsko. Juhoslávia mala tiež dobre zavedené prístavy pozdĺž pobrežia Jadranského mora, ako napríklad Split a Koper (dnes súčasť Slovinska). Tieto prístavy uľahčili námornú dopravu na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni tým, že poskytli prístup ku globálnym obchodným trasám. Na podporu hladkého fungovania logistiky v rámci Juhoslávie existovalo niekoľko skladov strategicky umiestnených naprieč veľkými mestami, kde mohli spoločnosti dočasne alebo dlhodobo skladovať svoj tovar. Okrem toho boli na hraničných priechodoch zavedené colné postupy pre medzinárodné zásielky vstupujúce alebo opúšťajúce Juhosláviu. Tieto procesy zabezpečili súlad s právnymi požiadavkami a zároveň umožnili bezproblémové medzinárodné obchodné operácie. Je dôležité poznamenať, že tieto informácie sú založené na historických údajoch pred rozpadom Juhoslávie na samostatné štáty, ako sú Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Kosovo. Preto sa logistická situácia v jednotlivých krajinách, ktoré vzišli z Juhoslávie, mohla výrazne zmeniť. Ak potrebujete konkrétnejšie informácie o logistických službách v ktorejkoľvek z týchto jednotlivých krajín alebo máte akékoľvek iné otázky, neváhajte sa opýtať.

Dôležité obchodné výstavy

Juhoslávia bola krajinou nachádzajúcou sa v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala od roku 1918 do roku 2003. Počas svojej existencie mala niekoľko významných medzinárodných obchodných kanálov a výstav, ktoré uľahčili jej hospodársky rozvoj. 1. Medzinárodné obchodné kanály: - Európska únia (EÚ): Juhoslávia mala obchodné dohody s rôznymi členskými štátmi EÚ, čo uľahčilo vývoz tovaru do týchto krajín. To umožnilo juhoslovanským podnikom preniknúť na veľký spotrebiteľský trh a nadviazať dlhodobé obchodné vzťahy. - Hnutie nezúčastnených krajín (NAM): Juhoslávia bola jedným zo zakladajúcich členov NAM, skupiny krajín, ktoré sa snažili zostať neutrálne počas studenej vojny. To poskytlo príležitosti pre obchod s ostatnými členskými štátmi NAM a rozšírilo globálny dosah Juhoslávie. - Východný blok: Juhoslávia udržiavala obchodné vzťahy s niekoľkými krajinami východného bloku, vrátane Sovietskeho zväzu a iných socialistických štátov vo východnej Európe. To umožnilo dovoz základných zdrojov a technológií potrebných pre priemyselný rozvoj. 2. Medzinárodné výstavy: - Belehradský veľtrh: Belehradský veľtrh bol jedným z najdôležitejších výstavných miest v Juhoslávii. Hostil rôzne medzinárodné veľtrhy vrátane špecializovaných podujatí, ako je Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh a Medzinárodný veľtrh cestovného ruchu. Tieto výstavy prilákali domáce aj medzinárodné podniky, ktoré chcú predviesť svoje produkty alebo nájsť nových dodávateľov či partnerov. - Záhrebský veľtrh: Záhrebský veľtrh, ktorý sa nachádza v hlavnom meste Chorvátska, počas celej existencie Juhoslávie hostil početné priemyselné výstavy. Výrobcom z rôznych sektorov to poskytlo príležitosť vystavovať svoje produkty, podporovať obchodné vzťahy, rokovať o zmluvách a skúmať potenciálne zahraničné trhy. - Poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade: Keďže poľnohospodárstvo zohrávalo v hospodárstve Juhoslávie zásadnú úlohu, veľtrh poľnohospodárstva v Novom Sade slúžil ako základná platforma na prezentáciu poľnohospodárskych strojov, technológií, plemien hospodárskych zvierat, hnojív, semien a ďalších. Tieto medzinárodné obstarávacie kanály a výstavy umožnili juhoslovanským podnikom spojiť sa s globálnymi nákupcami, dodávateľmi a partnermi. Prístup k takýmto sieťam pomohol podporiť ekonomický rast a podporil medzinárodnú spoluprácu v obchode a obchode. Je však dôležité poznamenať, že Juhoslávia ako krajina zanikla v roku 2003. Po politických konfliktoch a ekonomickej nestabilite sa krajina rozpadla na niekoľko nezávislých národov vrátane Srbska, Chorvátska, Slovinska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny. Poskytnuté informácie teda odrážajú situáciu, keď bola Juhoslávia ešte jednotným štátom.

Bežné vyhľadávače

Juhoslávia bola krajina v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala v rokoch 1945 až 1992. Žiaľ, v dôsledku rozpadu Juhoslávie už neexistuje ako samostatný celok. Preto v súčasnosti neexistujú žiadne špecifické vyhľadávače venované výlučne Juhoslávii. Existuje však niekoľko populárnych všeobecných vyhľadávačov, ktoré sa bežne používali v krajinách bývalej Juhoslávie (Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Slovinsko) pred ich nezávislosťou. Tieto vyhľadávače sú aj dnes široko používané: 1. Google: Google je celosvetovo najpopulárnejší vyhľadávač a je široko používaný v krajinách bývalej Juhoslávie. Webstránka: www.google.com 2. Bing: Bing je ďalší známy vyhľadávací nástroj, ktorý poskytuje vyhľadávanie na webe. Webstránka: www.bing.com 3. Yahoo!: Yahoo! nie je taký dominantný ako Google, ale stále slúži ako spoľahlivá možnosť vyhľadávacieho nástroja. Webstránka: www.yahoo.com 4. Ebb: Ebb je regionálny vyhľadávač so sídlom v Srbsku, ktorý sa zameriava na poskytovanie výsledkov pre používateľov z rôznych balkánskych krajín. Webstránka: www.ebb.rs 5. Najnovije vijesti: Najnovije vijesti (Najnovšie správy) je online spravodajský portál dostupný v Bosne a Hercegovine, ktorý poskytuje súhrnný spravodajský obsah spolu s vlastnou funkciou vyhľadávania. Webstránka: https://www.najnovijevijesti.ba/ 6. Portál Nova TV Igrice (IGRE.hr): Táto webová stránka sa primárne zameriava na online hry, ale zahŕňa aj všeobecný webový adresár a webový prehľadávač vytvorený na mieru, ktorý umožňuje vyhľadávanie v rámci jej platformy. Webstránka: www.novatv-igre.hr Stojí za zmienku, že tieto spomenuté webové stránky môžu slúžiť viac ako len na účely vyhľadávania; mohli by zahŕňať spravodajské portály alebo herné platformy. Hoci Juhoslávia už nemusí existovať ako nezávislá krajina od jej rozpadu na niekoľko nástupníckych štátov, ako je Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Slovinsko, používatelia internetu v týchto regiónoch sa vo svojej dobe spoliehajú na vyššie uvedené vyhľadávače- dnešné vyhľadávania.

Hlavné zlaté stránky

Juhoslávia bola bývalá krajina v juhovýchodnej Európe zložená z niekoľkých republík. Keďže už neexistuje ako jednotný národ, pre Juhosláviu neexistujú žiadne špecifické zlaté stránky. Môžem vám však poskytnúť niekoľko dôležitých webových stránok týkajúcich sa rôznych republík, ktoré vytvorili Juhosláviu: 1. Srbsko: Zlaté stránky pre Srbsko možno nájsť na webovej stránke Telekom Serbia, poprednej telekomunikačnej spoločnosti v krajine: www.telekom.rs/en/home.html 2. Chorvátsko: Pre zlaté stránky v Chorvátsku môžete navštíviť Zutestranice.com, ktorá ponúka služby obchodného adresára a kontaktné informácie: www.zute-stranice.com/en/ 3. Bosna a Hercegovina: Jednotlivcov a podniky v Bosne a Hercegovine možno nájsť prostredníctvom Bijele Strane (Biele stránky) na www.bijelistrani.ba/ 4. Čierna Hora: Telekom Crne Gore poskytuje online adresár pre Čiernu Horu na www.telekom.me/en/business/directory 5. Slovinsko: Slovinské biele stránky (Beli Strani) sú dostupné cez oficiálnu webovú stránku Simobil na https://www.simobil.si/telefonski-imenik Upozorňujeme, že tieto webové stránky môžu v prvom rade ponúkať adresáre s bielymi stránkami alebo všeobecné firemné záznamy, a nie tradičné reklamy na zlatých stránkach ponúkajúce služby alebo produkty. Je dôležité uznať, že Juhoslávia bola rozpustená počas rôznych konfliktov v 90. rokoch a odvtedy bola nahradená nezávislými štátmi ako Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Slovinsko, Kosovo*, Macedónsko* a ďalšie. *Kosovo a Severné Macedónsko sú uznané niektorými krajinami, ale nie sú všeobecne uznávané ako nezávislé štáty pod ich preferovanými názvami kvôli sporom o suverenitu

Hlavné obchodné platformy

Juhoslávia bola bývalá krajina v juhovýchodnej Európe, ktorá sa rozpustila v 90. rokoch. Hoci Juhoslávia už neexistuje, v čase jej existencie neexistovali žiadne významné platformy elektronického obchodu, aké máme dnes. Koncept elektronického obchodu bol v tom období ešte v plienkach. Ak však máte na mysli súčasné krajiny, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, ako je Srbsko a Chorvátsko, majú svoje vlastné špecifické platformy elektronického obchodu. Tu je niekoľko pozoruhodných: 1. Limundo (www.limundo.com) – Je to jeden z najpopulárnejších online trhovísk v Srbsku, kde môžu používatelia nakupovať a predávať rôzne produkty. 2. Kupindo (www.kupindo.com) – Táto platforma je podobná platforme Limundo a poskytuje online trhovisko pre jednotlivcov a podniky na obchodovanie s tovarom. 3. Oglasi.rs (www.oglasi.rs) – Aj keď nejde len o platformu elektronického obchodu, Oglasi.rs je webová stránka s inzerciou, ktorá sa vo veľkej miere používa na nákup a predaj produktov a služieb v Srbsku. V Chorvátsku: 1.) Njuškalo (www.njuskalo.hr) – Njuškalo je jedným z najväčších chorvátskych domácich online trhovísk, kde si jednotlivci môžu kúpiť nové alebo použité položky v rôznych kategóriách. 2.) Plavi oglasnik (plaviozglasnik.com.hr) - Plavi oglasnik ponúka širokú škálu inzerátov na predaj alebo nákup tovaru alebo služieb v Chorvátsku 3). stal sa obľúbeným aj medzi predávajúcimi a kupujúcimi z týchto regiónov. Je dôležité poznamenať, že tieto platformy predstavujú len malý zlomok aktivít elektronického obchodu v súčasných nástupníckych štátoch po rozpade Juhoslávie.

Hlavné platformy sociálnych médií

Juhoslávia bola krajinou v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala od roku 1918 do roku 2003. Od dnešného dňa už Juhoslávia ako krajina neexistuje, a preto nemá žiadne špecifické platformy sociálnych médií. Počas svojej existencie však krajina disponovala rôznymi formami komunikácie a médií. Pred érou internetu mala Juhoslávia štátne televízne siete ako RTS (Rozhlasová televízia Srbska), RTB (Rozhlasová televízia Belehrad) a RTV (Rozhlasová televízia Vojvodina). Tieto siete poskytovali ľuďom správy, zábavné programy a kultúrny obsah. Z hľadiska online komunikácie počas posledných rokov existencie Juhoslávie a po jej rozpade na samostatné krajiny ako Srbsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko (Severné Macedónsko) a Slovinsko; tieto národy si individuálne osvojili populárne globálne platformy sociálnych médií dostupné na celom svete. Tu sú niektoré bežné platformy sociálnych médií, ktoré používajú ľudia v týchto krajinách bývalej Juhoslávie: 1. Facebook – najpopulárnejšia platforma sociálnych sietí. webové stránky: - www.facebook.com 2. Instagram – platforma na zdieľanie fotografií. webové stránky: - www.instagram.com 3. Twitter – mikroblogovacia platforma na zdieľanie myšlienok alebo noviniek. webové stránky: - www.twitter.com 4. LinkedIn – profesionálna sieťová platforma. webové stránky: - www.linkedin.com 5. Viber/WhatsApp/Telegram/Messenger – Tieto aplikácie na odosielanie okamžitých správ sú široko používané na osobnú komunikáciu medzi jednotlivcami alebo skupinami. webové stránky: - www.viber.com - www.whatsapp.com - telegram.org (Facebook Messenger nemá vyhradenú webovú stránku) 6. YouTube – Platforma na zdieľanie videí, kde môžu používatelia nahrávať videá alebo sledovať obsah vytvorený inými používateľmi. Webstránka: – www.youtube.com 7. TikTok – Krátka aplikácia na zdieľanie videí, ktorá si v posledných rokoch získala celosvetovú popularitu Webstránka: - www.tiktok.com Upozorňujeme, že tieto platformy sociálnych médií nie sú exkluzívne pre Juhosláviu alebo jej bývalé republiky. Používajú ich ľudia na celom svete a získali si obľubu vďaka ich jednoduchému použitiu a širokému spektru funkcií.

Hlavné priemyselné asociácie

V Juhoslávii existovalo pred rozpadom krajiny niekoľko veľkých priemyselných združení. Tu je niekoľko príkladov a ich príslušné webové stránky: 1. Srbská obchodná a priemyselná komora – Srbská obchodná a priemyselná komora zastupovala rôzne odvetvia hospodárstva v Srbsku, vrátane priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, cestovného ruchu a služieb. Webstránka: https://www.pks.rs/en/ 2. Chorvátska hospodárska komora – Chorvátska hospodárska komora podporovala hospodársky rozvoj v Chorvátsku podporou priemyselných odvetví, akými sú výroba, poľnohospodárstvo, energetika, cestovný ruch a doprava. Webstránka: https://www.hgk.hr/homepage 3. Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovinska – zastupovanie zamestnávateľov v rôznych priemyselných odvetviach v Slovinsku vrátane výroby, stavebníctva, obchodu a služieb na podporu priaznivého podnikateľského prostredia pre svojich členov. Webstránka: https://www.zds.si/english 4.Macedónske obchodné komory – komory v Severnom Macedónsku poskytovali podporu podnikom prostredníctvom možností vytvárania sietí a úsilia o obhajobu v sektoroch, ako je výroba, stavba, maloobchod, a služieb. Webstránka: http://www.mchamber.mk/?lang=en 5. Komora zahraničného obchodu Bosny a Hercegoviny - Uľahčila medzinárodné obchodné aktivity pre spoločnosti so sídlom v Bosne a Hercegovine so zameraním na podporu investičných príležitostí a exportného potenciálu vo viacerých sektoroch. Webstránka: http://www.komorabih.ba/english/ Je dôležité poznamenať, že tieto združenia sa mohli po rozpade Juhoslávie zmeniť alebo mohli vzniknúť nové.

Obchodné a obchodné webové stránky

Juhoslávia bola krajinou v juhovýchodnej Európe, ktorá existovala od roku 1918 do roku 2003. Kvôli jej rozpadu a následnému vzniku viacerých nezávislých krajín už neexistuje oficiálna webová stránka juhoslovanského hospodárstva a obchodu. Môžem vám však poskytnúť niekoľko informácií o webových stránkach nástupníckych štátov, ktoré boli súčasťou Juhoslávie. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov: 1. Srbsko: Oficiálna webová stránka Srbskej obchodnej komory poskytuje informácie o rôznych priemyselných odvetviach, investičných príležitostiach, obchodných podujatiach a všeobecných obchodných aktivitách v Srbsku. Webstránka: https://www.pks.rs/ 2. Chorvátsko: Chorvátska hospodárska komora ponúka komplexné informácie o podnikaní v Chorvátsku vrátane štatistík, aktivít na podporu obchodu, služieb podpory investícií a právnych rámcov. Webstránka: https://www.hgk.hr/ 3. Slovinsko: Slovinský podnikový fond podporuje podnikanie uľahčením prístupu k možnostiam financovania pre začínajúce podniky a malé a stredné podniky (MSP) prostredníctvom grantov, pôžičiek, záruk, fondov rizikového kapitálu. Webstránka: https://www.podjetniskisklad.si/en/ 4. Bosna a Hercegovina: Agentúra na podporu zahraničných investícií funguje ako jednotné kontaktné miesto pre zahraničných investorov, ktorí majú záujem investovať alebo skúmať obchodné príležitosti v Bosne a Hercegovine. Webová stránka poskytuje základné údaje o sektoroch pre investície. Webstránka: http://fipa.gov.ba/en Toto je len niekoľko príkladov spomedzi mnohých iných ekonomických/obchodných webových stránok dostupných pre nástupnícke štáty po rozpade Juhoslávie. Majte na pamäti, že tieto krajiny prešli časom významnými zmenami; preto sa odporúča overiť presnosť a relevantnosť akýchkoľvek informácií uvedených na týchto webových stránkach pred prijatím akýchkoľvek obchodných rozhodnutí. Okrem toho stojí za zmienku, že niektoré regióny alebo mestá v týchto krajinách môžu mať svoje vlastné samostatné webové stránky pre hospodársky rozvoj alebo obchodnú komoru, ktoré môžu byť viac zamerané na miestne iniciatívy. Upozorňujeme, že táto odpoveď nemusí zahŕňať všetky možné relevantné webové stránky, pretože môže byť k dispozícii viac neoficiálnych alebo lokalizovaných zdrojov.

Webové stránky s dopytom na obchodné údaje

Existuje niekoľko webových stránok, kde môžete nájsť obchodné údaje pre Juhosláviu. Tu je zoznam niektorých spoľahlivých zdrojov s príslušnými adresami URL: 1. World Integrated Trade Solution (WITS) – Táto webová stránka poskytuje komplexné obchodné údaje, vrátane exportu a importu, pre Juhosláviu a ďalšie krajiny: https://wits.worldbank.org/ 2. Obchodná databáza OSN – ponúka prístup k podrobným štatistikám medzinárodného obchodu, ktoré zahŕňajú rôzne roky a kategórie produktov pre Juhosláviu: https://comtrade.un.org/ 3. Svetová obchodná organizácia (WTO) – Štatistická databáza WTO poskytuje obchodné údaje o vývoze a dovoze tovaru pre Juhosláviu: https://stat.wto.org/ 4. Smerovanie štatistiky obchodu (DOTS) Medzinárodného menového fondu (MMF) – DOTS predstavuje podrobné bilaterálne štatistiky dovozu/vývozu vrátane tokov tovarov a služieb pre krajiny ako Juhoslávia: https://data.imf.org/dots 5. Eurostat – Ak vás konkrétne zaujíma obchod medzi Juhosláviou a členskými štátmi Európskej únie, Eurostat ponúka relevantné informácie na svojej webovej stránke: https://ec.europa.eu/eurostat Tieto zdroje by vám mali poskytnúť potrebné informácie na podrobné preskúmanie obchodných údajov Juhoslávie.

B2b platformy

Juhoslávia, ktorá existovala do začiatku 90. rokov, bola krajinou nachádzajúcou sa v juhovýchodnej Európe. Počas tohto obdobia ako taká nemala svoje vlastné špecializované B2B platformy. V súčasnosti je však k dispozícii niekoľko B2B platforiem pre podniky so sídlom v krajinách, ktoré boli kedysi súčasťou Juhoslávie. Tu je niekoľko príkladov: 1. Balkán B2B: Cieľom tejto platformy je spájať podniky a podnikateľov z celého balkánskeho regiónu vrátane krajín ako Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Slovinsko. Môžete navštíviť ich webovú stránku www.balkanb2b.com. 2. TradeBoss: TradeBoss je medzinárodný B2B trh, ktorý zahŕňa výpisy z rôznych krajín z celého sveta. Zahŕňa aj spoločnosti z území bývalej Juhoslávie, ktoré hľadajú obchodné príležitosti po celom svete. Ich webová stránka je dostupná na adrese www.tradeboss.com. 3. E-Burza: E-Burza je popredný chorvátsky online obchodný trh spájajúci podniky na miestnej a medzinárodnej úrovni s dodávateľmi a nákupcami v rôznych odvetviach, ako je výroba, poľnohospodárstvo, cestovný ruch atď. Viac sa dozviete na ich webovej stránke www. e-burza.eu. 4. Nisam Jasan (Nie je mi to jasné): Táto srbská B2B platforma poskytuje firmám priestor na propagáciu svojich produktov alebo služieb a spojenie s potenciálnymi partnermi alebo klientmi lokálne alebo globálne prostredníctvom funkcie adresára, ako aj sekcie pracovných ponúk na ich webovej stránke. www.nisamjasan.rs. 5.Yellobiz.com: Hoci nie je špecifická pre žiadny konkrétny región, ale je všeobecným globálnym obchodným adresárom, ktorý obsahuje viac ako 11 miliónov spoločností po celom svete s osobitným zameraním na oblasť Balkánu vďaka silnej konektivite podnikov z území bývalej Juhoslávie. Môžete vyhľadať nákup/dodávanie potenciálni zákazníci,katalógové showroomy,firemné profily,živý chat.Viac informácií získate na yellobiz.com Upozorňujeme, že tieto platformy môžu pokrývať viacero krajín alebo regiónov, nielen Juhosláviu alebo jej nástupnícke štáty. Okrem toho sa odporúča preskúmať a overiť dôveryhodnosť týchto platforiem pred zapojením sa do akýchkoľvek obchodných transakcií.